Kancelária Slovenského poľovníckeho zväzu, Štefánikova 10, Bratislava 811 05
  • +421 2 5720 33 11
  •  +421 2 5720 33 21

Nové prednášky pre vedúcich krúžkov KMPPP

kmppp

Omaľovánky POĽOVNÍCI DEŤOM

Krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva

Odbor kynológie

  • Vedúci odboru kynológie - +421 910 707 083
  • Špecialista pre kynológiu - +421 910 707 081 
  • Plemenná kniha - +421 948 762 923

viac informácií

Mierna zima ajej vplyv na kvalitu krmív

V podmienkach teplej zimy bola aktuálna aj správna forma podávania a trvanlivosť krmiva. Ak sa zver prikrmuje senom v kvalitných senníkoch, nehrozí temer žiadne riziko. Ak sa však sa zveri podáva krmivo na nechránené plochy vo veľkých kopách, riziko sa značne zvyšuje. 
Príprava populácie zveri na zimné obdobie zo strany poľovníckeho manažmentu pozostáva popri zabezpečení optimálnej sociálnej štruktúry, aj z opatrení na zmierňovanie negatívnych dôsledkov zimy, k čomu patrí najmä prikrmovanie. Je ťažké odhadnúť, ako sa bude zima vyvíjať a preto je potrebné mať k dispozícii vždy dostatok kvalitných krmív. Po minulé dva roky sme boli svedkami dlhých a tuhých zím, počas ktorých aj najlepšie pripravené poľovnícke združenia museli siahať až na dno pripravených zásob.
 
Tohoročná zima, mesiace december a január, bola charakterizovaná opačnými extrémami v klimatických podmienkach.  Očakávané mrazy a sneh v tom čase neprišli a tak vznikla otázka, ako správne naložiť s pripraveným krmivom. Vplyvom teplého počasia sa zver zdržovala vo vyšších polohách a len zriedka schádzala ku krmoviskám. Prirodzenej potravy bolo aj vďaka vysokej plodnosti dubov v minulom roku dostatok, okrem toho rástli huby a aj oziminy a repka si v zimných mesiacoch zachovávali dobré výživné vlastnosti. Vždy je potrebné prispôsobiť systém kŕmenia aktuálnym podmienkam, aby sme prípadnými chybami nespôsobili nežiaduce problémy či už nadmerným kŕmením niektorými krmivami, alebo umožnením prístupu zveri k znehodnotenému krmivu.  
 
Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov v zimnom období a nízky príjem vlákniny (najmä pri monodiétnom kŕmení obilím, repou, nebezpečné sú najmä obilné šroty) spôsobuje prekyslenie (acidózu) bachora, čo sa prejavuje nielen zhoršeným zdravotným stavom, ale môže končiť aj úhynom (zver veľmi trpí). Nesprávne je v zime podávanie aj nadmerného množstva bielkovín, ktoré zver v tomto čase ťažšie dokáže stráviť a organizmus je zbytočne zaťažený. Keďže v zimných mesiacoch prirodzene dochádza k zmenšovaniu bachorových klkov v tráviacom aparáte prežúvavej zveri, aj výživná hodnota potravy by nemala dosahovať úroveň  napr. žiadúcu v prechodnom jarnom období.
Znamená to napr. jelenej zveri podávať v decembri - januári kvalitnú trávnu siláž (s prídavkom jadrového krmiva) a od konca februára - začiatku marca začať predkladať siláže bohatšie na dusíkaté látky (bielkoviny), a to lucernovo trávne, ďatelinovo trávne.   V podmienkach teplej zimy bola aktuálna aj správna forma podávania a trvanlivosť krmiva. Ak sa zver prikrmuje senom v kvalitných senníkoch, nehrozí temer žiadne riziko. Ak sa však sa zveri podáva krmivo na nechránené plochy vo veľkých kopách, riziko sa značne zvyšuje.
    V nesprávne skladovanom krmive sú vytvorené predpoklady pre rast plesní, kvasiniek  a ich produktov  - mykotoxínov. V krmive dochádza k rozkladným procesom, a tým k stratám živín a k tvorbe už spomenutých látok ohrozujúcich zdravie. V závislosti od počasia sa krmivo už  po niekoľkých dňoch stáva nevhodným a postupne aj nebezpečným pre zver. Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri, poškodzujú dýchací systém a samozrejme tráviaci aparát - napr. brzdením rastu anaeróbnej bachorovej mikroflóry (baktérie, nálevníky, huby), čoho následkom sa zhoršuje stráviteľnosť vlákniny krmiva. V dôsledku nevhodného skladovania (vlhké prostredie, kolísanie teplôt), resp. vynášania veľkého množstva krmív do revíru, kde je vystavené nepriaznivým klimatickým podmienkam, dochádza k znižovaniu kvality krmív. Dochádza ku kontaminácii krmiva mikroskopickými hubami (napr. Stachybotris atra, Aspergillus flavus, Fusarium sp.), ktoré tam vplyvom vyššej teploty a vlhkosti nachádzajú vhodné podmienky pre svoj rast a vývoj, počas ktorého produkujú spomínané jedovaté mykotoxíny. V súvislosti s príjmom skazeného krmiva obsahujúceho toxické produkty plesní trpí najmä mladá zver, ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospelé jedince. Po príjme uvedeného krmiva,  v závislosti od množstva toxínov, dochádza k poškodeniu pečene, obličiek, k zápalovým zmenám a krvácaninám na slizniciach, k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi, poruchám tráviaceho a reprodukčného aparátu. Následkom môže byť ako úhyn jedincov konzumujúcich nekvalitné krmivo, tak aj znížený prírastok mláďat v nasledovnej sezóne. Naše analýzy prítomnosti toxínov z plesní (aflatoxínov) dokázali, že zajačia, ale aj ostatná zver ich prijíma mnohonásobne viac v zimnom období. Veľmi rýchlo sa na vzduchu kazí kukuričná aj trávna siláž, a to tým viac, čím je teplejšie a daždivejšie počasie. Nebezpečné je aj podávanie pokazeného ovocia, znehodnoteného zeleninového odpadu a najmä plesnivých kukuričných šúľkov, aké poľovníci často získavajú pri dozbere kukurice.
     
    Poruchy trávenia (katary) skrmovaním zamrznutých okopanín (zemiaky, cukrová, kŕmna repa a pod.). Predkladanie repy vo veľkých množstvách na dlhšie obdobie prináša aj ďalšie negatíva (popri priamych dietetických poruchách vyplývajúcich z jej monodiétneho príjmu), a to najmä po oteplení a rozmrznutí, keď dochádza k rýchlemu rozkladu, prijíma zver v takomto krmive aj toxické produkty rozkladu.
     
    Vyššia kontaminácia baktériami. Teplé počasie vytvára vhodnú živnú pôdu pre patogénne  mikroorganizmy. Do krmiva uloženého voľne na zemi prechádzajú najmä baktérie Clostridium, ktoré sa potom spolu s krmivom dostávajú do organizmu zveri a spôsobujú poruchy zdravia.
     
    Rovnako je plocha okolo neošetreného krmoviska v teplom počasí koncom zimy významným rezervoárom širokej škály parazitov. Zver, ktorá prijíma zo zeme potravu na takomto mieste môže byť nakazená infekčnými štádiami vnútorných parazitov, ktoré  sťažujú existenciu nielen týmto jedincom, ale aj ďalším, ktoré sa nakazia v dôsledku plošného rozširovania parazitózy.  
 
Ako teda postupovať?
Prvý predpoklad je správne skladovanie krmiva a predkladanie v revíri len na krátky čas. Správne vysušené seno, či  nekontaminované jadrové krmivo si udržiava pri dobrom skladovaní dlho potrebnú kvalitu. Dužinaté krmivá ako siláže  sa skladujú ťažšie, ale aj v tomto prípade existujú postupy, ktorými zamedzíme stratám. Treba zabrániť poškodeniu ochrannej fólie, či už na silážnej jame, alebo na balíkoch, ktoré sú často poľovníckou praxou využívané, keďže sú aj po prevoze (hmotnosť 400-800 kg) dlhodobo skladovateľné. Ak má zver prístup k balíkom, často poškodí ich obaly. Toto môže príležitostne urobiť aj medveď. Po prístupe vzduchu dochádza k tzv. druhotnej fermentácii, čiže k rozkladným procesom a už spomínanému  rastu kvasiniek a plesní, ktorých zárodky sa voľne nachádzajú aj v prostredí. Zároveň dochádza k zníženému príjmu takejto siláže zverou. Podľa našich výsledkov prijímal priemerne 1 jedinec jelenej zveri 6213 g kvalitnej kukuričnej siláže (pritom 12 g smrekovej kôry) a pri nekvalitnej kukuričnej siláži, ktorá bola dlhšie obdobie vystavená vonkajším klimatickým  vplyvom, klesol príjem na 2486 g (- 60 %), pričom zver bola nútená kompenzovať hlad zvýšeným príjmom lúčneho sena a aj obhryz kôry stúpol na 227 g (+ 1880 %).
 
Krmivo treba podávať v množstvách, aby všetky kategórie zveri sa mohli nasýtiť, ale zároveň aby ho zver skonzumovala do času, kedy nastanú jeho kvalitatívne zmeny. Aktuálne  je tiež odstraňovanie krmiva z revíru, ktoré už nie je vhodné z pohľadu výživy a zdravia zveri.  Zver by nemala mať prístup ku krmivu, ktoré je vlastne kopou hnilých a znehodnotených súčastí, pretože toto je významným rizikovým faktorom pri výžive zveri.
 
Dá sa predpokladať, že v dôsledku miernej zimy zver všetko pripravené krmivo neskonzumuje, avšak toto - okrem kvalitného sena (aj to len za najprísnejších hygienických podmienok skladovania) - nie je možné odložiť na budúci rok. Odkladanie krmiva na budúcu sezónu má však aký taký význam iba napr. vo zverniciach, kde sú ho vytvorené veľké zásoby, ale aj tak v zásade neodporúčame skladovať žiadne krmivo dlhodobejšie, lebo potom príjmom nekvalitného krmiva zverou dosiahneme opačný efekt, ako sme mali v úmysle, čiže zveri uškodíme a nepomôžeme.
 
Treba však opäť zdôrazniť, že koncom zimy a začiatkom jari sa potreba živín a osobitne bielkovín pri zveri zvyšuje, veď samiciam rastú plody, jelene a daniele vytvárajú parožie, nastáva výmena srsti atď. Ak by sa tohoročná zima predĺžila, treba túto zvýšenú potrebu živín zohľadniť aj pri prikrmovaní zveri.
 
Ako prikrmujeme malú zver?
 
Pokiaľ nie je veľa snehu, zajac si nájde dosť obživy najmä v porastoch ozimín a repky olejnej. Keď je vysoká vrstva snehu, alebo sneh s ľadovou kôrou, je aj on veľmi vďačný za prikrmovanie najmä lucernovým senom, repou kŕmnou mrkvou, alebo aj jadrom. Netreba zabúdať ani na podávanie ohryzovej hmoty, napr. konárikov po strihaní ovocných stromov a pod. Zajac je však na prikrmovanie odkázaný aj cez vegetačné obdobie, najmä po žatve (žatevný šok) v čase, keď nedostatok vlahy neumožní vyklíčenie pozberových strát. Odporúčame preto zajacom podľa potreby aj počas celého vegetačného obdobia podávať najmä repu. Pre zajace treba takisto zabezpečiť aj dostatok vody v podobe veľkého počtu pravidelne doplňovaných napájadiel.
Bažanty treba taktiež začať prikrmovať už po žatve, aby sme ich udržali v revíri. Veľmi dôležité však je zimné prikrmovanie, jadrovým a dužinatým krmivom pod násypcami, ktoré majú byť umiestnené a upravené tak, aby v nich bažanty nemohli prekvapiť predátory. Zrno sypeme pod násypcami buď do vrstvy pliev, alebo pod ne umiestnime samospádové zásobníkové kŕmidlá opatrené priehľadnou  prepadávacou rúrkou, do ktorej bažant ďobká, aby zrno vypadávalo. Takto sa ušetrí veľa zrna (kukurice). Bažanty prikrmujeme zásadne v remízkach a poľných lesíkoch.
Jarabíc je u nás v súčasnosti tak málo, že sa musíme potešiť každému kŕdliku. Pre každý kŕdlik je potrebné urobiť kryté kŕmidlo napr. v podobe búdky z kukuričného kôrovia upevneného na drevenom ráme a krmivo pravidelne doplňovať.
 
Nemali by sme zabúdať ani na prikrmovanie divých kačíc, buď pod strieškou na brehu, alebo na zakotvenej plávajúcej plťke, ak je voda plytká, takže kačice dosiahnu zobákom na dno, môžeme krmivo sypať aj do vody, avšak je to spojené s dosť veľkým plytvaním.    
 
Autori:   Matúš Rajský, Jaroslav Slamečka, Pavel Hell
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri, Wien-Brno-Nitra
Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra