Predseda:
František Stoličný
Slovenské poľovníctvo
má bohatú históriu skúmania zvukových prejavov poľovnej zveri.
Sme prvou krajinou v Európe, v ktorej sa začali
organizovať pravidelné súťaže pod organizačným vedením SPZ,
Klubom histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a Múzeom vo
Sv. Antone. Tieto súťaže ukázali cestu napredovania vo vábení
poľovnej zveri a svoju opodstatnenosť. Mimo súťaže vo
vábení jeleňov od roka 1999 prebiehajú každoročne, tiež
v rámci Dni s. Huberta vo Sv. Antone, Slovenské
majstrovstvá vo
vábení ostatnej poľovnej zveri.
V tom
máme tiež európske prvenstvo. Najväčšiu zásluhu ma na tom Klub
histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a Múzeum vo Sv.
Antone. Keď na I. ročníku súťažili len štyria, tak v roku
2005 už trinásti súťažiaci. Samotná súťaž pozostáva
z týchto súťažných disciplín: 1. Vrieskanie zajaca
v nebezpečenstve 2. Pískanie rujnej srny 3. Pískanie srnčaťa
4. Vábenie diviakov. Hodnotenie je zhodné ako aj pri súťaži vo
vábení jeleňov štvorčlennou porotou. Okrem KHSP a Múzea vo
Svätom Antone, pomáhajú súťaže vo vábení ostatnej zveri
organizovať: poľovnícke oddelenie ústredia SPZ (Ing. Štefan
Engel, PhD.), časopis Hubertlov (Peter Lihocký), TV magazín Halali
(Ing. Alojz Kaššák, Mgr. Ľubomír Kľúčik) a pán
Peter Šomek. Patrí im naše poďakovanie. Zatiaľ čo dospelí
súťažia zvlášť vo vábení jeleňov a ostatnej zveri,
v prípade juniorov sa súťaží spoločne vo vábení zveri.
Treba spomenúť celoslovenské súťaže juniorov v rámci
výstavy „Poľovníctvo a oddych“ v areáli výstaviska
Incheba v Bratislave a v rámci Levických poľovníckych
dní. Mimoriadne sa u nás rámci Dní sv. Huberta vo Svätom
Antone v roku2006 konali aj doteraz jediné juniorské
Majstrovstvá Európy vo vábení zveri.
Vábenie
zveri patrí nielen k zaujímavým činnostiam poľovníka, ale
aj to, že si vyžaduje dobrú znalosť spôsobu života zveri,
hlasových prejavov, návykov a reakcií. Samotné vábenie
predpokladá u toho, kto sa mu chce plne venovať a hlavne
správne - dobrý hudobný sluch. Vábenie zveri možno prirovnať
k hre na hudobný nástroj, nestačí zvládnutá teória, ale
potrebná je predovšetkým samotná prax, revír, príroda je tá
najlepšia škola vábenia. Tiež pri počúvaní zvukových prejavov
zveri v prírode nestačí vnímať len zvuk , ale aj pohyb,
ktorý sprevádza hlas zvieraťa. Posledným meradlom kvality
a úspechu vábenia je aj kvalita samotnej vábničky. Celé
generácie poľovníkov pozorovali a počúvali zver, spoznávali
jej hlasy a získane poznatky postupne skladali ako mozaiku,
ktorú je možné stále vylepšovať a rozširovať, ale to je
už úloha naša a nastávajúcich generácii poľovníkov
a milovníkov prírody. Stále znova a znova sa dajú
pozorovať nové rôzne efekty zvukov. Vábenie zveri prežíva dnes
medzi poľovníkmi renesanciu, zvyšuje sa záujem hlavne z radov
mladých adeptov a samotné súťaženie sa teší veľkej
obľube. Veľkou pomôckou sa stala knižná publikácia „ Vábenie
zveri vábničky“, od autorov Ľ. Letošťák, K. Michalko, F.
Stoličný (r. v. 2006). Začiatočníkov nemôže odradiť prvý
neúspech, práve v nich nech vzbudí ešte väčšiu vytrvalosť
a dôslednosť. Oni sa stanú pokračovateľmi tejto ušľachtilej
tradícií. Na nás je aby sme dôsledne ustrážili zmysluplnosť
celého súťaženia z radov súťažiacich aj poroty a samotné
smerovanie musí vychádzať predovšetkým z morálnej poľovnej
praxe, uskutočňovanej v lone našej prekrásnej prírody.
KHSP
pri SPZ